V predchádzajúcom článku sme sa venovali daňovým výdavkom.

Uviedli sme 3 spôsoby evidencie daňových výdavkov.

Bližšie sme rozobrali paušálne výdavky.

V tomto po kračovaní upriamime pozornosť na ďalšie 2 spôsoby evidencie daňových výdavkov.

Hovoriť budeme o zjednodušenej daňovej evidencii a tiež o jednoduchom a podvojnom účtovníctve.

Zjednodušená evidencia daňových výdavkov

Podľa zákona o dani z príjmov každý daňovník, ktorý poberá príjmy podľa § 6 ods. 1 až 4 má možnosť viesť zjednodušenú evidenciu daňových výdavkov.

Keďže forma vedenia tejto zjednodušenej evidencie nikde nie je bližšie špecifikovaná, je na rozhodnutí daňovníka akou formou tieto daňové výdavky bude evidovať.

Zjednodušenú evidenciu daňových výdavkov musí daňovník viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a minimálne v tomto členení:

– príjmy v časovom slede (v členení na zistenie základu dane)
– výdavky v časovom slede (v členení na zistenie základu dane)
– hmotný a nehmotný majetok zaradený do obchodného majetku
– zásoby a pohľadávky
– záväzky.

V prípade vedenia zjednodušenej evidencie daňových výdavkov daňovník nemá povinnosť viesť účtovníctvo.

To znamená, daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku.

Ak je takýto daňovník aj platiteľom DPH, má povinnosť túto skutočnosť uviesť v daňovom priznaní a na účely DPH má povinnosť viesť podrobné záznamy v súlade s ustanoveniami zákona číslo 222 z roku 2004 Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Jednoduché a podvojné účtovníctvo

Fyzická osoba podnikateľ, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak chce uplatňovať daňové výdavky preukázateľným spôsobom, môže sa rozhodnúť, či bude viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.

Toto rozhodnutie platí celé zdaňovacie obdobie.

Zmenu v uplatňovaní daňových výdavkov môže účtovná jednotka vykonať len k 1.1. príslušného kalendárneho roka.