Pojem „daňové výdavky“ (alebo aj daňový náklad) je zadefinovaný v zákone o dani z príjmoch a tiež v zákone o účtovníctve.

Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom (nákladom) výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom.

Tento výdavok je ďalej zaúčtovaný v účtovníctve a zaevidovaný v evidencii daňovníka.


V praxi rozlišujeme 3 spôsoby evidencie daňových výdavkov a to z pohľadu fyzickej osoby podnikateľa.

Pri právnických osobách nie je možnosť výberu spôsobu uplatňovania daňových výdavkov.

Uvedené členenie sa preto týka len fyzických osôb podnikateľov:

1. Spôsob
Uplatnenie paušálnych výdavkov, ide o 60% výdavky z úhrnu príjmov, najviac do výšky 20 tisíc eur, ale pozor, týka sa len príjmov podľa §6 ods.1 a 2 a §6 ods.4 zákona o dani z príjmov

2. Spôsob
Skutočne preukázateľné výdavky, na základe vedenia zjednodušenej daňovej evidencie (podľa §6 ods.11 zákona o dani z príjmov)

3. Spôsob
Skutočne preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Ak sa daňovník rozhodne o uplatňovanie paušálnych výdavkov, znamená to, že k sume takto vypočítaných výdavkov pripočíta skutočne zaplatené povinné odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Paušálne výdavky môže využiť len ten daňovník (podnikateľ), ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

V prípade, že je daňovník platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia (nie celý rok), môže využiť paušálne výdavky, ak sú pre neho výhodnejšie.

Daňovník, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky, je povinný viesť evidenciu v rozsahu podľa §6 ods.11 zákona o dani z príjmov:

• o príjmoch v časovom slede
• o zásobách
• o pohľadávkach.