Ak uplynie lehota na podanie riadneho daňového priznania, resp. opravného daňového priznania, a účtovná jednotka zistí, že je povinná vykonať opravu, vtedy už podáva dodatočné daňove priznanie. V zákone o účtovníctve platí zásada, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v tom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Platí povinnosť účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o všetkých skutočnostiach.
V praxi sa často stáva, že túto zásadu nie je možné dodržať a teda účtovná jednotka zaúčtuje a vykáže účtovný prípad v tom období, v ktorom sa o nových skutočnostiach dozvedela. Napríklad: účtovná jednotka sa dozvedela o účtovných prípadoch neskoro a to bol dôvod, prečo nemohla tento zaúčtovať do obdobia, s ktorým súvisel. Iný dôvod môže byť to, že došlo k nesprávnemu zaúčtovaniu, resp. v nesprávnej výške, alebo vôbec nebol účtovný prípad zaúčtovaný a podobne.
Účtovná jednotka musí o týchto zrejmých nesprávnostiach účtovať vtedy, resp. v tom účtovnom období, v ktorom tieto chyby zistila. Hovoríme o oprave chýb minulých účtovných období. Tieto chyby vznikajú z nesprávneho uplatnenia informácií, ktoré boli známe v tom čase účtovnej jednotke v príslušnom účtovnom období.
Možnosť opätovne otvoriť účtovné knihy je dané účtovnej jednotke len do schválenia účtovnej závierky. Ak účtovná jednotka zabudne zaúčtovať akýkoľvek účtovný prípad, resp. ho zaúčtuje v nesprávnej výške, môže opätovne otvoriť účtovné knihy, vykonať opravu a nanovo zostaviť účtovnú závierku. Avšak ak účtovná jednotka zistí, že účtovné chyby už nie je možné v uzatvorenom účtovnom období opraviť, má povinnosť účtovať o opravách chýb minulých období.
Rozlišujeme významné a menej významné opravy chýb minulých účtovných období. Je potrebné povedať, že žiadny právny predpis nevymedzuje hranicu významnosti chýb. V praxi sa daná situácia rieši cez internú účtovnú smernicu, v ktorej je možné určiť konkrétnu sumu alebo charakter účtovného prípadu ako hranicu významnosti.