Využívanie automobilu v podnikaní sprevádza množstvo daňových, ale aj účtovných problémov.

Automobil je prostriedok, bez ktorého si podnikateľský subjekt jednoducho nevie predstaviť svoje podnikanie, pretože šetrí nielen čas, ale hlavne zvyšuje efektivitu a účinnosť podnikania.

Ak sa pozrieme na daňové výdavky spojené s užívaním automobilu, musíme hneď na začiatok povedať, že tieto výdavky priamo súvisia so zaradením automobilu.

Podnikateľský subjekt sám rozhoduje o tom, či automobil zaradí do obchodného majetku alebo  nie.

Rozlišujeme niekoľko prípadov zaradenia automobilu do podnikania a to:

1.) automobil, ktorý je zaradený do obchodného majetku

2.) automobil, ktorý nie je zaradený do majetku, ale je prenajatý

3.) automobil, ktorý nie je zaradený do majetku, je obstaraný formou finančného leasingu

4.) automobil, ktorý nie je zaradený do majetku, pretože ide o súkromné motorové vozidlo využívané aj na podnikateľské účely.

Ak sa pozrieme bližšie na to, čo definuje zákon o dani z príjmov, potom môžeme konštatovať, že automobil sa považuje za hnuteľný majetok so samostatným technicko ekonomickým určením, ak vstupná cena je vyššia ako 1700 eur.

Ide o hmotný majetok, ktorý je odpisovaný.

Jeho vstupná cena sa nezahŕňa do daňových výdavkov ihneď pri obstaraní, ale až postupne a to prostredníctvom daňových odpisov.

Je na rozhodnutí samostatne zárobkovo činnej osoby, či uplatní rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie majetku.

Ak je automobil zaradený do obchodné majetku, podnikateľ má povinnosť účtovať o motorovom vozidle ako o obchodnom majetku a evidovať daňové výdaje v preukázateľnej výške, napríklad nákup pohonných hmôt, zaplatené havarijné či zákonné poistenie, opravy a údržby vozidla, jeho technické zhodnotenie, odpisy a podobne.