V predchádzajúcom článku sme venovali pozornosť automobilu, ktorý je zaradený do obchodného majetku.

Ďalšie prípady, s ktorými sa v praxi často stretávame je využívanie súkromného motorového vozidla na podnikateľské účely.

Čo z toho pre podnikateľa vyplýva?

Podnikateľ si nemôže uplatňovať všetky daňové výdavky, ktoré sú  spojené s užívaním tohto automobilu, iba tie, ktoré prislúchajú k jeho pracovným cestám, ktoré vie preukázať a odôvodniť.

Napríklad nákup pohonných hmôt.

Príslušný pomer týchto výdavkov je možné určiť na základe evidencie jázd tohto motorového vozidla. 

Ak je automobil obstaraný cez finančný prenájom, znamená to, že podnikateľ využíva cudzie zdroje financovania.

Leasingové splátky pokrývajú obstarávaciu cenu majetku, ale odkupná cena býva často nižšia ako cena trhová.

Zmluvný vzťah je uzatvorený medzi leasingovou spoločnosťou a nájomcom (teda podnikateľom).

V tomto prípade daňovými výdavkami budú odpisy, zaplatené úroky leasingovej spoločnosti.

Pozor, splátka ani akontácia nevstupuje do daňových výdavkov v takej podobe ako sa uhrádza.

Do daňových výdavkov bude vstupovať len finančná časť leasingu, tú tvoria úroky a poistenie.

Ak nie je automobil zaradený do majetku, je len vypožičaný, podnikateľ si môže uplatňovať tieto daňový výdavky: nájomné, výdavky na pohonné hmoty, opravy, údržby, diaľničné poplatky.

V prípade automobilu, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku, je podstatný spôsob a forma jeho obstarania.

Na základe týchto skutočností je potom ľahšie rozhodnúť, ktoré daňové výdavky si podnikateľ môže uplatniť a naopak ktoré nesmie.