V žiadnom právnom predpise sa definícia výdavky na osobnú potrebu podnikateľa neuvádza.

Pod pojmom osobná potreba – výdavky na osobnú potrebu podnikateľa však môžeme chápať výdavky, ktoré plynú daňovníkovi (podnikateľovi) výlučne na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Ide teda o výdavky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou.

Aj keď daňovník účtuje o týchto výdavkoch na svojom podnikateľskom účte, nejde o daňové výdavky, pretože nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením, ani udržaním príjmov.

Medzi daňové výdavky teda nepatria:

1. výdavky na osobnú potrebu daňovníka (vrátane blízkych osôb)
2. výdavky na ochranu majetku daňovníka, ak tento majetok nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka.

Ako správne zaúčtovať osobnú potrebu daňovníka v účtovníctve?

1. ak pôjde o fyzickú osobu podnikateľa, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, potom výdavky na osobnú potrebu sa zaučtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov,
2. ak pôjde o fyzickú osobu podnikateľa, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, potom výdavky na osobnú potrebu sa zaučtujú takto: 491/221 (MD/D).

V takomto prípade nevzniká voči fyzickej osobe žiadny záväzok, pretože výsledok hospodárenia sa účtuje súvzťažne na účet 491 (vlastné imanie fyzickej osoby podnikateľa) a to sú vlastné prostriedky podnikateľa, s ktorými môže on ľubovoľne nakladať.