Zamestnávatelia často využívajú pre zabezpečenie svojich potrieb a splnenie úloh dohody vykonávané mimo pracovný pomer.

V praxi poznáme 3 typy dohôd:

1.) dohoda o pracovnej činnosti
2.) dohoda o vykonaní práce
3.) dohoda o brigádnickej práci študenta

Podstatné je, že príjmy z týchto uzatvorených dohôd podliehajú povinným odvodom a daniam.

Povinnosť platiť odvody sa vzťahuje nielen na zamestnávateľa, ale aj na zamestnanca.

Samozrejme, že tu existujú určité výnimky z platenia odvodov, napríklad u dôchodcov, študentov.

Základné členenie dohôd vyplýva z výsledku alebo druhu práce.

Dôležité je tiež správne posúdiť, či sa jedná o pravidelný alebo o nepravidelný príjem.

Toto posúdenie je dôležité už pri prihlasovaní dohodára do Sociálnej poisťovne.

Pri dohode o vykonaní práce – zamestnávateľ sleduje počet odpracovaných hodín (max 350 hodín v danom kalendárnom roku).

Pri tejto dohode je podstatné dosiahnutie určitého výsledku, z textu dohody môže plynúť tak pravidelný ako aj nepravidelný príjem.

Pri dohode o pracovnej činnosti – zamestnávateľ sleduje max počet odpracovaných hodín v rozsahu 10 hodín týždenne.

Táto dohoda sa uzatvára pre dosiahnutie určitej pracovnej činnosti, ktorá môže byť aj pravidelná aj nepravidelná.

Pri dohode o brigádnickej práci študenta – zamestnávateľ sleduje vymedzený druh práce v rozsahu najviac 20 hodín týždenne.

Z návrhu dohody vyplýva, že sa uzatvára so študentom buď SS alebo VŠ.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne uzatvoriť dohodu mimo pracovný pomer, mal by mať na zreteli to, že výkon činnosti z uzatvorenej dohody musí byť niečím výnimočný, napríklad môže ísť o práce, ktoré majú jednorázový, príležitostný charakter.

Keďže sa jedná o osobitnú formu zamestnávania, zamestnávateľ by nemal týmito dohodami nahrádzať pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou.

Dohody sa javia atraktívnejšie azda aj kvôli tomu, že prinášajú nižšie odvodové zaťaženie.