O daňovej rezidencii z pohľadu zákona o dani z príjmov sme už písali v predchádzajúcich článkoch.
Na úvod ozaj len v jednoduchosti uvedieme, že daňovým rezidentom Slovenskej republiky je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorá platí dane na Slovensku.
Odborne tiež hovoríme, že ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike.
V dnešnej téme priblížime zdaňovanie príjmov zo zahraničia a povinnosť uvádzať tieto príjmy v slovenskom daňovom priznaní.
Každý daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť podať daňové priznanie, ak príjmy, ktoré dosiahol za rok 2020, sú vyššie ako 2207 eur.
Veľakrát sa stáva, že daňovník ani len netuší, že má povinnosť podať daňové priznanie. Ide o prípady, keď daňovník celý rok pracuje v zahraničí a na území Slovenskej republiky nepoberá žiadny príjem. V zahraničí podáva daňové priznanie a má za to, že tým je jeho daňová povinnosť splnená.
Tu je potrebné upozorniť, že aj napriek tomu, že sa daňovník (fyzická osoba) zdržiava v zahraničí viac ako 183 dní do roka, z titulu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a teda z dôvodu daňovej rezidencie, má povinnosť podať daňové priznanie z celosvetových príjmov.
Na zamedzenie dvojitého zdanenia pri výpočte daňovej povinnosti sa uplatňuje buď metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov.
O tom, ktorú metódu daňovník má použiť, rozhoduje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená medzi Slovenskou republikou a príslušnou krajinou.
Aktuálny prehľad platných zmlúv a tiež príslušnú metódu zdanenia získate z portálu finančnej správy Slovenskej republiky.
Príjem zo zahraničia je potrebné v slovenskom daňovom priznaní prepočítať priemerným ročným kurzom ECB. Výhodou je, že podanie slovenského daňového priznania je možné posunúť (v prípade poberania príjmov zo zahraničia) až do 30. Septembra.
Samozrejme o odklad dane do konca septembra musíte požiadať Daňový úrad a to v štandardnom termíne, teda do konca marca.
