Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Skôr ako začneme hovoriť o hmotnej zodpovednosti, povieme si, čo predchádza jej vzniku.

Ako prvé spomenieme vek 18 rokov a vznik pracovnoprávneho vzťahu.

Je pritom jedno o aký druh pracovnoprávneho vzťahu ide, či je to pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, služobnou zmluvou, niektorou z dohôd vykonávaných mimo hlavný pracovný pomer.

Predpokladom vzniku zodpovednosti je ďalej písomné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti a v neposlednom rade vznik škody.

Zákonník práce rieši:
1/ všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu,
2/ zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
3/ zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov,
4/ zodpovednosť za škodu z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti v prípade hroziacej škody a podobne.

Všimnite si, že všetky vyššie popísané príklady hmotnej zodpovednosti vopred predpokladajú vinu na strane zamestnanca.

Preto, ak sa chce zamestnanec zbaviť viny, musí preukázať, že škodu nezavinil a ani nespôsobil.

V praxi môže nastať situácia, že zamestnanec neuzatvorí so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti.

V prípade vzniku škody sa potom postupuje podľa všeobecnej zodpovenosti za škodu. Čo to znamená? Vina zamestnanca sa nepredpokladá a je na zamestnávateľovi, aby on preukázal prípadné zavinenie škody.

Ak dôjde ku vzniku škody z nedbanlivosti, zamestnávateľ je oprávnený požadovať od zamestnanca náhradu škody a to až do výšky štvornásobku jeho mesačného platu.

Ak by ale išlo o úmyselné zavinenie a vznik škody, vtedy môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca okrem náhrady škody aj ušlý zisk.

Ak zamestnanec pracuje na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí už mali uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, ide o takzvanú spoločnú hmotnú zodpovednosť.

Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá za schodok spoločne s viacerými zamestnancami.