Príkazná zmluva – 2. časť

V predchádzajúcej časti sme venovali pozornosť typu, kedy je príkazná zmluva použitá ako jedna z možnosti uzatvárania, ktorú v praxi využíva čoraz viac podnikateľských subjektov.

Stručne sme popísali jej náležitosti, obsahové vymedzenie.

Upozornili sme na riadne vymedzenie predmetu výkonu (činnosti) tak, aby nebolo možné tento typ zmluvy považovať za závislú činnosť, či podnikanie. Ide v nej totiž o príležitostný príjem, nie sústavnú činnosť.

Ešte na upresnenie dodávame, že účastníkmi právneho vzťahu založeného na základe príkaznej zmluvy je príkazca a príkazník. Na strane príkazcu môže vystupovať tak FO ako aj PO, ale na strane príkazníka vystupuje vždy FO (občan).

Výhody z príkaznej zmluvy

Medzi výhody z príkaznej zmluvy radíme to, že nemusí dodržiavať podmienky stanovené v Zákonníku práce ako aj všeobecne záväzné predpisy.

Tento typ zmluvy sa neprihlasuje do Sociálnej poisťovne.

Odmena, ktorá bude vyplatená príkazníkovi, sa vypláca z finančných prostriedkov určených na prevádzkové náklady. Príkazca nie je zaťažený ani administratívne ani daňovo, nakoľko príkazník si svoje daňové povinnosti vysporiada sám podaním daňového priznania.

Nevýhody z príkaznej zmluvy

Za prípadnú nevýhodu z príkaznej zmluvy možno považovať väčšiu zodpovednosť za škodu. V prípade pracovnej zmluvy túto rieši Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne a tiež z nedbanlivosti.

V príkaznej zmluve je škoda a jej náhrada riešená prísnejšie.

Zodpovedá za ňu príkazník bez obmedzenia. Na strane príkazcu je to určitá výhoda a záruka toho, že príkazník svoju prácu (výkon) vykoná precízne, riadne a včas.

Príkazná zmluva so sebou prináša celý rad výhod, tak na strane príkazcu ako aj na strane príkazníka. Každopádne ide o veľmi jednoduchý, rýchly a hlavne administratívne nenáročný model zmluvy.