Príkazná zmluva – 1. časť

Príkazná zmluva je definovaná v ustanoveniach §724 a následne Občianskeho zákonníka.

Účastníkom príkaznej zmluvy môže byť FO ale aj PO. V praxi ju využíva čoraz viac podnikateľských subjektov. Pokiaľ sa vám naskytne príležitosť vykonať dočasné práce, nie je nutné ihneď uzatvárať pracovné zmluvy alebo dohody vykonávané mimo pracovného pomeru.

V príkaznej zmluve vystupuje na strane príkazcu ten, ktorý zadáva úlohy a na strane príkazníka ten, ktorý plní úlohy alebo nejakú činnosť na pokyn príkazcu, teda zadávateľa. Pri tomto type zmluvy sú obidve zmluvné strany rovnocenní partneri, neexistuje tu nadradenosť či podradenosť.

Ide tu predovšetkým o príležitostnú činnosť, nie pravidelne opakujúcu sa.

Čo sa týka náležitosti príkaznej zmluvy, aj keď sa nevyžaduje jej písomná podoba, odporúčame ju vždy uzatvárať písomne, aby ste sa v budúcnosti mohli ňou preukázať.

V príkaznej zmluve je potrebné dohodnúť predmet výkonu, odmenu, jej vyplatenie, rozsah podmienok jej uzatvorenia, spôsob ukončenia, zodpovednosť za škodu a podobne.

Obsah príkaznej zmluvy zostáva na dohode medzi zadávateľom (príkazcom) a obstarávateľom (príkazníkom).

Na čo vás chceme v tomto článku upozorniť je to, že charakter príkaznej zmluvy pripomína pracovnú zmluvu. Príkaznú zmluvu však netreba posudzovať len podľa názvu. Dôležitý je obsah príkaznej zmluvy a hlavne predmet činnosti.

Aby nedochádzalo v praxi k zamieňaniu príkaznej zmluvy s pracovnou zmluvou, je potrebné tu jasne definovať, že sa jedná o príležitostnú prácu, nie sústavnú. Sústavná činnosť vykazuje už známky závislej činnosti, prípadne aj podnikania.

Z daňového hľadiska je dôležitý nielen názov zmluvy, ale tiež obsah zmluvy a rovnako aj podmienky a spôsob, akým sa daná činnosť na základe príkaznej zmluvy vykonáva.

Ak vás táto téma zaujala, venujte pozornosť aj nasledujúcej druhej časti, v ktorej sa bližšie pozrieme na výhody a prípadne nevýhody z príkaznej zmluvy a jej zdaňovanie.