Výdavky zamestnávateľa
V predchádzajúcom článku sme si vysvetlili základný rozdiel medzi domáckou prácou, teleprácou a prácou z domu (home-office).
Teraz sa pozrieme bližšie na výdavky zamestnávateľa práve v súvislosti s výkonom práce z domu (home-office).
Zákon o dani z príjmov číslo 595 z roku 2003 Zbierky zákonov nám okrem iného rieši aj uplatňovanie daňových výdavkov.
Podľa tohto zákona je daňovým výdavkom taký výdavok, ktorý je preukázateľný a ktorý bol vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov a navyše bol zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, respektíve zaevidovaný v evidencii daňovníka.
Zákon o dani z príjmov v §19 ustanovuje, ktoré daňové výdavky si môže daňovník uplatňovať vo svojich nákladoch.
Medzi nimi sú aj výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie svojich zamestnancov.
Pre uznanie výdavkov, ktoré boli vynaložené na používanie či už vlastného predmetu alebo vlastného zariadenia potrebných na výkon práce v domácom prostredí zamestnanca, do daňových výdavkov zamestnávateľa, musia byť splnené tieto podmienky:
1. preukázateľnosť výdavkov
2. súvis s prácou zamestnanca
3. vynaloženie so zámerom dosiahnutia príjmov
4. zaúčtovanie vynaložených výdavkov.
V prípade, že zamestnávateľ bude poskytovať svojim zamestnancom náhradu za používanie vlastného náradia, zariadenia (napríklad PC) a iných predmetov na výkon práce v domácom prostredí, bude táto náhrada daňovým a uznateľným výdavkom zamestnávateľa a to podľa §19 ods. 2 písmena c) zákona o dani z príjmov.
Pritom nie je dôležité, kde túto prácu zamestnanec vykonával, či priamo z domu alebo na pracovisku zamestnávateľa.