Výpočet exekučných zrážok
V predchádzajúcich článkoch sme venovali pozornosť zrážkam zo mzdy a zvlášť exekučným zrážkam.
Teraz plynule nadviažeme a povieme si, aký je postup pri výpočte exekučných zrážok zo mzdy zamestnanca (dlžníka).
Exekučné zrážky sa počítajú vždy z čistej mzdy zamestnanca.
V tom by mal mať jasno každý zamestnávateľ, mzdový účtovník. Pri výpočte je potrebné zohľadniť takzvanú základnú nepostihnuteľnú časť.
Ide o tú časť mzdy, ktorú zamestnávateľ nesmie zamestnancovi zraziť z mesačnej mzdy. Od 1.júla 2022 ide o tieto základné nepostihnuteľné sumy:
- suma 328,18 eur na dlžníka, ktorá predstavuje 140% hodnoty životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
- ak je dlžník zároveň poberateľom starobného dôchodku, pôjde o sumu vo výške 50% sumy životného minima na vyživovanú osobu, teda 164,09 eur,
- ak dlžník nepoberá dôchodok, potom 25% sumy životného minima na vyživovanú osobu, čiže 82,04 eur.
Tretinový systém zrážok v praxi znamená to, že sa vypočíta čistá mzdy, od nej sa odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na centy nadol na sumu deliteľnú tromi.
Ďalej si treba uvedomiť, či sa jedná o prednostnú pohľadávku alebo nie. Ak pôjde o neprednostnú pohľadávku, tá sa zráža vždy z prvej tretiny.
Na prednostné pohľadávky sa použije druhá tretina. Z tretej tretiny sa zrážky nevykonávajú, tá zostáva zamestnancovi.
Keď po odpočítaní nepostihnuteľných súm bude zvyšok čistej mzdy menší ako 300% základnej sumy na povinného (suma 984,54 eur), táto sa delí na tretiny.
Väčšiu pozornosť však venujte prípadu, ak zvyšok čistej mzdy presiahne 300% základnej sumy na povinného.
Vtedy suma, ktorá presiahne túto hodnotu, sa zrazí bez obmedzenia a hodnota 984,54 eur sa rozdelí na tretiny.
